Navigácia

Stručná história

História mesta v kocke

Prvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku 1268, kedy sa spomína ako Villa Nova. Mesto je však oveľa staršie.

Z mladšej doby kamennej - neolitu
(5500 - 4000 pred Kr.) v osídlení mesta evidujeme na šiestich polohách regulárne sídliská (Kapustnice I, Letná ul., Rittenberg, Smižianska roveň, bývalá Ulica februárového víťazstva, Ul. Ing. O. Kožucha.

Prvé rukolapné pamiatky pochádzajú zo stredného neolitu.
Patria prvým roľníkom a chovateľom domestikovaných zvierat. V eneolite (4000 - 2300/2200 pred Kr.) Spiš husto osídlil ľud badenskej kultúry.  

Na rozhraní staršej  a strednej doby bronzovej (2300/2200 - 750 pred Kr.) určovala vývoj otomanská kultúra.

Najstaršie slovanské pamiatky z mesta možno zaradiť do 8. storočia.

Pred tatárskymi vpádmi v rokoch 1241 až 1242 sa na území mesta rozkladalo niekoľko obcí Brusník, Stojan, Šág, a Kozma (Paríž – Hnilec a Swanis). Po odchode Tatárov založili zachránení obyvatelia novú obec „Nová Ves“ – Villa Nova.

Kráľ Belo IV. nechal po tatárskych vpádoch priviesť na vyplienené územie nových osadníkov, rodiny z Čiech, ale hlavne zo Saska, kde more zaplavilo veľký kus zeme. Prisťahovaní osadníci utvorili na Spiši „Saskú kolóniu“ a dostali v rokoch 1243 a 1271 mnohé privilégia. Nová Ves bola premenovaná po nemecky na „Neudorf“, latinsky „Nova Villa“ a neskoršie ju Maďari pomenovali „Igló“.

Listina ostrihomského arcibiskupa Filipa zo dňa 29. novembra 1268 je prvou písomnou zmienkou o Spišskej Novej Vsi pod názvom „Villa Nova“. Je však isté, že rok 1268 nie je rokom založenia mesta, pretože v listine sa spomína, že Spišská Nová Ves ako osídlená obec už jestvovala, a že mala v tomto roku už aj faru a kostol. Vznikla splynutím starej slovenskej obce „Iglov“ a novšej nemeckej obce „Nová Ves“.

Prvou a najstaršou školou v meste bola farsko-mestská latinská škola zriadená v prvej polovici 14. storočia. Prvými učiteľmi boli kňazi. Základom školskej výučby bolo čitanie, písanie, počtovanie a spev. Vyšším stupňom bolo 7 slobodných umení: gramatika, dialektika - logika, rétorika, aritmetika, geometria, hudba a astronómia.

Z roku 1357 pochádza prvá písomná zmienka o známom zvonolejárovi majstrovi Konrádovi, ktorý v Spišskej Novej Vsi založil najznámejšiu gotickú zvonolejáreň na Slovensku. Významných mešťanom a banským úradníkom bol zvonolejár Ján Wagner, ktorý tu pôsobil do roku 1516. V meste sa dodnes nachádzajú dva ním uliate zvony.

6. decembra 1380 získalo mesto od kráľa Ľudovíta I. právo konať týždenné trhy, každý týždeň v sobotu. Išlo o privilégium čisto hospodárskeho významu, čo bola pre mesto životná otázka, pretože v tom období sa mohlo obchodovať len na trhu. Na konci 14. storočia malo mesto hradné opevnenie o šírke 120 a 220 cm, priekopa bola 6 metrov široká a 2 metre hlboká. Súčasťou boli 4 brány. Dodnes sa zachovala iba Levočská brána.

Erb mesta je známy od 15. storočia.

30. júla 1408 vydal kráľ Žigmund privilégnu listinu, ktorou mestu povoľuje konať jeden výročný trh, vždy 15. augusta. Takéto výročné trhy spravidla trvali niekoľko týždňov a prichádzali naň obchodníci zďaleka (Poľsko, Rumunsko, Rusko) so širokým sortimentom. Možno v nich vidieť predchodcu obnovenej tradície novodobých spišských trhov.

V roku 1412, 8. novembra v Záhrebe, bola podpísaná listina, ktorou si kráľ Žigmund požičal od poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského 37 000 kôp českých grošov, ktoré potreboval na vojnu proti Benátkam. V tom čase platil všeobecný zákaz brať úroky z pôžičky, preto dal Žigmund do zálohu poľskému kráľovi 13 spišských miest, medzi nimi aj Spišskú Novú Ves. Mesto ostalo v poľskej zálohe od 12. januára 1413 dlhých 360 rokov, až do roku 1772.

6. decembra 1435 obnovil a potvrdil kráľ Žigmund staré privilégiá a udelil Spišskej Novej Vsi právo konať 3 výročné trhy: jeden na jar, druhý 15. augusta a tretí 11. novembra. Trhy v Spišskej Novej Vsi sa stali široko - ďaleko známe a vyhľadávané.

V roku 1632 Ferdinand II. Udelil Spišskej Novej Vsi právo pečatiť svoje písomnosti červeným voskom, čo bolo veľkým vyznamenaním pre mesto. Dovtedy ich mohla pečatiť len zeleným alebo čiernym.

Od roku 1672 do roku 1684 malé družiny povstaleckých Thőkőlyho vojsk dvanásťkrát vydrancovali mesto.

V rokoch 1709 až 1712 zúril po krutých bojoch povstania Františka Rákoczyho v meste najzhubnejší mor, ktorému padlo za obeť viac ako 2 000 ľudí a vymreli celé rodiny.

5. novembra 1772 bolo mesto Spišská Nová Ves pri veľkej slávnosti vrátené uhorskému kráľovi. Bola to Mária Terézia, ktorá v roku 1772 pri delení Poľska v Petrohrade získala Halič s troma miliónmi obyvateľov a späť spišské zálohované mestá.

V roku 1774 vznikla Provincia trinástich spišských miest, ku ktorým v roku 1778 Mária Terézia pripojila ešte tri mestá. Od roku 1778 do roku 1876 bola Spišská Nová Ves sídlom správy Provincie šestnástich spišských miest.

Začiatkom 19. storočia sa usadilo v meste niekoľko obchodníkov, ktorí pôsobili len v meste.V roku 1812 vznikla prvá riadna manufaktúra, konkrétne na kameninový riad (1869).

Najstarším finančným ústavom v meste bola Sporiteľňa XVI spišských miest, založená v roku 1846.

2. februára 1849 došlo k vojenskému stretu cisárskych oddielov a maďarského povstaleckého vojska, pričom vyhorela veľká časť mesta aj s pôvodnou kostolnou vežou rímskokatolíckeho farského kostola. Škody boli veľké a na ich zmiernenie poukázala maďarská vláda mestu náhradu vo výške 7 500 zlatých.

Veľký prelom v dejinách bolo postavenie železničnej trate Košice - Bohumín v rokoch 1869 až 1871.

V rokoch 1886 až 1888 sa začala renovácia rímskokatolíckeho farského kostola. Bolo to za Štefana Koštialika, nového farára v Spišskej Novej Vsi, a to v duchu gotiky. Koštialik dal na renováciu kostola 3 000 zlatých z vlastných prostriedkov. Úprava stála celkovo okolo 25 000 zlatých.

V rokoch 1892 až 1894 bola postavená nová neogotická veža, 87 metrov vysoká, podľa plánov profesora Imricha Steindla. Prestavba stála celkove 42 000 zl. najvyššiu čiastku poskytlo mesto (19 660 zl.) Novogotická veža tvorí zo všetkých strán najvýznamnejšiu a najcharakteristickejšiu časť siluety mesta. Je najvyššou vežou na Slovensku. Zvláštnosťou je, že okrem hodín nad balkónom má z neznámych príčin ešte jedny vežové hodiny v spodnej časti veže.

V roku 1894 si mesto vybudovalo mestskú elektráreň, čím sa podstatne zlepšili životné podmienky obyvateľstva a nastala modernizácia priemyselnej výroby.

V júli 1929 sa v Spišskej Novej Vsi konala veľká Podtatranská výstava. Zhromaždilo sa na nej toľko exponátov, že boli umiestnené až v 12-tich budovách. Výstavu navštívilo 60-tisíc návštevníkov.

24. marca 1939 bombardovali Maďari tunajšie letisko, pričom prišlo o život 5 vojakov a 6 nič netušiacich civilov. Spišská Nová Ves tak bola prvým mestom v strednej Európe, ktoré hmatateľne pocítilo politickú krízu vedúcu k II. svetovej vojne a ktoré bolo bombardované ešte pred vypuknutím vojny.

27. januára 1945 skončili hrôzy II. svetovej vojny, keď po niekoľkodňovej delostreleckej prestrelke obsadila Spišskú Novú Ves sovietska armáda a vyhnala nemecké jednotky.